Etiketa: Norma spoločenského správania sa

Nároky na profesionálny aj súkromný život sa stupňujú. Vrátane nárokov na dodržiavanie určitých spoločenských noriem. Bez kultivovaného správania sa dnes v niektorých kruhoch nezaobídeme. Tu si niečo povieme o etikete. Upozorníme na zaužívané spoločenské zvyky. Ako sa správať pri prvom príchode do zamestnania, ako v kine, v divadle. Ako vystupovať na večierku. Na akú príležitosť aké šaty si obliecť. Kedy a koho treba pozdraviť.

Hovoríme somozrejme o pravidlách, ktorými sa riadime v naších zemepisných šírkach. Máme s nimi väčšie alebo menšie skúsenosti s malými národnými odchýlkami v celej Európe. Pripomenme si, že pravidlá etikety sa začali vytvárať v rytierskych časoch stredoveku. Dáma mala privilegované postavenie. Spoločnosť mala silnú hierarchickú štruktúru. Stále tiež platilo, že starší človek má viac skúseností, a preto sa oplatí vypočut si ho. Tieto základné pravidlá pretrvali dodnes. Aj dnes v spoločnosti platí poradie: dáma-starší-nadriadený. Presne v tomto poradí sa preukazuje úcta. Do rovnakej kategórie ako nadriadeného zaraďujeme aj hosťa, klienta, obchodného partnera a podľa toho mu následne preukazujeme úctu. Pravidlo je síce jednoduché, ale spoločenský život je zaujímavý práve preto, že je pestrý a aj v spoločnosti musíme preukazovať značnú mieru tvorivosti. Predstavme si situáciu, že na firemnom podujatí stojíme v spoločnosti nadriadeného a do miestnosti vstúpi dáma. Kto komu podá ruku ako prvý? Koho predstavujeme komu? Jednoduché to nemajú ani ženy, ak sa napríklad stretnú so starším mužom. Sú ony tými, ktoré sa predstavia, podá im ruku starší muž alebo ony jemu? Spomenieme si na poradie významnosti: dáma-starší-nadriadený. Dáma je najvýznamnejšia. Menej zjavný je vek, preto podľa neho stanovujeme spoločenskú významnosť ľudí ako princíp čislo dva. Najrelatívnejšia je pracovná funkcia, funkcie prichádzajú odchádzajú. Každé pravidlo má však aj vínimky. Aj význam dámy musí ustúpiť pred šedinami muža, ak ide o osobnosť ako Ladislav Chudík a pod... Starší muž sa stáva spoločensky menej významný, ak sa stretne s mladším na pozícii ministra. V takej pozícii je významnejší aj pri stretnutí so ženou. Význam ženy pri spoločenskom stretnutí ustupuje pred pozíciou ministra.

Ženy to majú v obliekaní ľahšie

Ženy majú v obliekaní na rozdiel od mužov viac možností. Hlavným odlečením manažérky je kostým. Na denné nosenie volíme svetlejšie, pastelové farby, na večer tmavomodrú, bordovú, čiernu. Výhodou kostýmu oproti pánskemu obleku je to, že si dáma môže dať dole sako bez obáv z prešľapu proti etikete. Dĺžka sukne závisí od vkusu jej majiteľky. Dámy by však mali rešpektovať, že do zamestnania nepatria krátke sukne. Sukňa, ktorá pri sedení nesiaha na šírku dlane nad koleno, je krátka. Toto pravidlo platí aj pre šaty. Tie by mali mať úzku fazónu a triezvy dekolt. K formálnemu oblečeniu do zamestnania by si ženy mali obuť topánky na strednom alebo vyššom opätku. Pančuchy si treba obliecť vždy, bez ohľadu na teplotu. Upustiť od kostýmu a obliecť si suknu alebo nohavice a blúzku či svetrík možno vtedy, ak v ten deň neplánujeme nijaké pracovné stretnutie. K nevhodnému oblečeniu na pracovisko patria napríklad rifle, šaty s úzkymi ramienkami alebo dokonca bez ramienok, tričká, šortky, minisukne. Čo sa týka obuvi, do práce nenoste tenisky ani šlapky vhodné tak akurát na pláž. Šperky či doplnky dodávajú punc jedinečnosti, ale do zamestnania volíme menej nápadné kúsky. Základné pravidlo v obliekaní mužov hovorí, ze do 18. hodiny si obliekame svetlý - vychádzkový oblek, po tejto hodine zásadne čierny alebo, ak ideme do spoločnosti, tak aj smoking. Košele môžu byť jednofarebné alebo vzorované. To platí do 18:00, potom si radšej vyberieme jednofarebnú. Aj prúžkovanú košeľu, mimochodom zo vzorovaných je najdecentnejšia, si radšej necháme k vychádzkovému obleku. K čiernemu obleku patrí svetlá, na najslávnostnejšie príležitosti zásadne biela košeľa. Košele s gombičkami na golieri sa hodia na denné nosenie, večer by sme si ich nemali brať. Manžeta by mala centimeter vyčnievať spod saka. Pod sako nepatrí košeľa s krátkym rukávom. Pre veľkosť uzla na kravate je určujúci golier košele. Široko roztvorený si pýta windsorský, masívny uzol, do úzkeho "kentu" si zaviažeme jednoduchý uzol. Najjednuduchšie je rozdelenie oblekov na jedno a dvojradové. Obidva druhy sa hodia tak na denné, ako aj na večerné nosenie. Dvojradové možno považovať za decentnejšie a ich nosenie je viac pod vplyvom módnych trendov, sako si rozopíname iba pri sedení. K jednoradovým oblekom nosíme niekedy vestu, dodáva obleku slávnostnejší vzhľad. Tento oblek je k nám liberálnejší, sako môže byť rozopnuté. Zapnuté by malo byť vždy, keď sme stredobodom pozornosti - pri prezentácii, vstupe do miestnosti a predstavovaní sa. Oblek s vestou umožňuje mať sako rozopnuté častejšie. Mokasíny si k obleku neberieme, vždy len šnurovacie topánky. Čierne sa hodia viac k tmavému alebo čiernemu obleku, k nim si obúvame zásadne čierne ponožky. Vychádzkový oblek môžeme doplniť hnedými, sivými alebo béžovými topánkami - nemali by však byť v silnom farebnom kontraste s oblekom. Nezabúdajme - košeľu si treba vziať každý deň čistú. Voda po holení a dezodorant k výbave patria rovnako ako zubná kefka alebo holiaci strojček.

Predstavovanie: Prvý dojem je dôležitý

Volám sa Bond, James Bond. Kto by si nepamätal charakteristický spôsob, akým sa najslávnejší agent Jej Veličenstva predstavuje? Rovnako ako 007 si aj my môžeme vytvoriť imidž už pri predstavení. Dá sa ním nielen získať dobrý dojem, ale aj veľa pokaziť. A druhú šancu na vytvorenie prvého dojmu nemá nikto.

Základom je opäť vzorec žena-starší-nadriadený. Muž sa predstavuje žene, mladší staršiemu a podriadený nadriadenému (zamestnanec klientovi a podobne). Dôvod je logický. Spoločensky významnejšia osoba sa takto ako prvá dozvie, s kým sa zhovára. Spoločensky menej dôležitý človek musí zniesť to, že odhaľuje svoju identitu bez toho, aby poznal identitu druhej strany. Takže až ako druhá sa predstaví žena mužovi, starší mladšiemu a nadriadený podriadenému. K predstavovaniu patrí aj podanie rúk. Tu už vzorec aplikujeme v správnom poradí, teda žena, starší a nadriadený podávajú ruku ako prví. Je dobré si "proces predstavovania" popísať ešte raz, krok za krokom. Pri stretnutí ženy a muža sa prvý predstaví muž, potom žena, na ktorej záleží, či pri predstavení podá mužovi ruku. Ak áno, muž podanú ruku prijme. Musí preto prekonať vžitý reflex a pri predstavovaní nepodáva žene ruku ako prvý. Ešte komplikovanejšie sa môže zdať vzájomné predstavenie dvoch párov. Spoločensky menej významný muž sa najskôr predstaví svojmu mužskému naprotivku, potom sa predstaví jeho partnerke. Rovnako postupuje dôležitejší muž, potom sa predstavuje menej dôležitá žena a ako posledná najvýznamnejší človek zo štvorice, teda spoločensky významnejšia žena. Veľa komplikácií odpadne, ak ľudí predstavuje tretia osoba. Býva to zvyčajne hostiteľ alebo spoločný známy oboch predstavovaných. Aj "sprosredkovateľ" postupuje v poradí od menej dôležitého k dôležitému. Nasleduje podanie ruky v správnom poradí. Dôležitejší môže prejaviť svoje potešenie zo zoznámenia. U menej dôležitého sa automaticky predpokladá, že ho zoznámenie teší, a preto potešenie nevyjadruje. Predstavenie by nemalo zostať iba na oznámení si svojich mien. Mala by na to pamätať tak tretia osoba, ak predstavuje dvoch ľudí navzájom, ako aj títo ľudia, ak chýba "sprostredkovateľ". Po mene by mali svojmu náprotivku poskytnúť aj ďaľšie informácie, ktoré môžu pomôcť nadviazať konverzáciu. Môže to byť názov firmy, ktorú osoba zastupuje - pri obchodných stretnutiach, alebo jej záľuby, ak ide o stretnutie v dome spoločných priateľov.

Prvý deň v zamestnaní

Určite budete súhlasiť, že existujú omnoho príjemnejšie veci, ako je prvý deň v novom zamestnaní. Sme stredobodom pozornosti. Nevieme, kto sa ako volá a čo robí. Čo možeme a za čo už budeme kritizovaní. Kedže prvý dojem môžeme urobiť iba raz, do prace prídeme na čas. Každého nového zamestnanca by mal jeho nadriadený predstaviť ostatným kolegom. Okrem mena povedať aj nejaké ďalšie informácie, ktoré nováčikovi pomôžu zapamätať si a odlíšiť jednotlivých spolupracovníkov. Ak niektorý z kolegov nie je na pracovisku, zostane povinnosť navštíviť ho a predstaviť sa na novom pracovníkovi. Každá firma má vlastnú korporátnu kultúru. Tá sa prenáša nielen do štýlu oblečenia považovaného za vhodné, či nevhodné, ale aj do špecifických noriem správania a vlastného firemného jazyka. Žena zostáva ženou aj v práci a nadriadený muž sa jej pozdraví prvý, rovnako bude postupovať aj v prípade staršieho kolegu, ktorého napríklad pustí prvého do dverí. Pri rozsadení na poradách platí, že na čestnom mieste sedí šéf a poradie dôležitosti je dané pracovným zaradením zamestnancov. Tykanie na pracovisku môže navrhnúť iba šéf. Dokonca aj ženám, ktoré sú o dosť staršie, ako on sám. Aj keď žijeme v časoch, ktoré so sebou priniesli automatické tykanie medzi kolegami, nadriadený by mal zvážiť, komu a kedy navrhne tykanie. Pracovníci tykanie so šéfom vnímaju rôzne. Pre jedných ide o zjednodušenie komunikácie, čo sa nijako neprejaví na ich pracovných výkonoch, iní považujú tykanie za vyrovnanie rozdielu medzi šéfom a nimi a zneužívajú to. Aj keď je pravda, ze v práci trávime počas dňa viac času ako doma, nemôžeme sa správať ako doma. Ku kolegom sme ohľaduplní a rešpektujeme ich práva. Nebudeme ich obťažovať príliš aromatickou desiatou, mimoriadne silným parfumom, alebo naopak dôsledkami toho, že nám murári rekonštruujú bytové jadro, netečie nám teplá voda a vonku sú už týždeň teploty nad 30 stupňov. Na pracovisko nepatria ani nevhodné "vtipné" poznámky na adresu iných kolegov, dvojzmyselné narážky, príliš hlasné telefonovanie či súkromné návštevy v kancelárii, ktorú máme spoločnú s ďalšími kelegami. Špecialnou kategóriou nevhodného správania na pracovisku je sexuálne obťažovanie, za ktoré sa považuje čokoľvek, čo druhá strana za obťažujúce považuje.